otec Juraj Vittek
Deň 9. október je pre mňa výnimočný. Ponúka nám spomienku na troch rozličných
svätých, ktorí majú nejaký súvis so svätým Filipom Nérim. Dnes je
spomienka sv. Jána Leonardiho, blízkeho priateľa sv. Filipa, ktorý bol veľkou
kňazskou postavou katolíckej reformy Cirkvi po tridentskom koncile. Pápeži mu
zverovali na sklonku života delikátne úlohy robiť poriadok v rehoľných
komunitách, kde panoval vážny morálny neporiadok. Boli to vtedy najmä
benediktínske kláštory.
Zároveň liturgický kalendár dnes spomína aj na postavu
veľkého patróna Paríža, sv. Dionýza (saint Denis), mučeníka, ktorého dlho mylne
vo Francúzsku stotožňovali s Dionýzom Areopagitom. Francúzski oratoriáni,
ktorých podľa inšpirácie sv. Filipa Nériho založil vo Francúzsku veľký teológ
kardinál De Bérulle v ovzduší francúzskej spirituality sulpiciánov
a dal im silnú črtu diecézneho kňazstva, si zvolili Dionýza za svojho
patróna a ich prvé stretnutie sa začalo púťou k tomuto svätcovi. 9. októbra 2010 som aj ja práve v tento deň v Ríme napísal žiadosť
o založenie Oratória svätého Filipa Nériho na Slovensku.
Bolo to
v deň historicky prvej liturgickej spomienky vtedy čerstvo blahorečeného
Johna Henryho Newmana. Bolo to večer po tom, čo som slávil pre rímskych
veriacich v kostole Chiesa Nuova v
Ríme svätú omšu ku cti nového blahoslaveného nad hrobom svätého Filipa Nériho. Umocnením
tohto spoločenstva boli relikvie nového blahoslaveného prinesené priamo z
beatifikácie, ktoré daroval nášmu rodiacemu sa Oratóriu na Slovensko vtedajší
generálny zástupca Konfederácie Oratórií, otec Edoardo A. Cerrato, C.O. Dnes
ich uchovávame v našom kostole Svätej rodiny v bratislavskej
Petržalke. V čase zakladania Oratória na Slovensku som bol duchovným správcom Slovenskej katolíckej misie v Ríme.
Za môjho pôsobenia sa stretnutia slovenského spoločenstva v Ríme preniesli do
kostola san Girolamo della Carità, v ktorom vyše tridsať rokov pôsobil
svätý Filip Neri. Hneď oproti tomuto kostolu, na tej istej ulici Via Monserrato, pri námestí Piazza
Farnese sa nachádza Anglické kolégium (English College) pre formáciu kňazov
Anglicka a Walesu, v ktorom sa Newman počas svojej prvej cesty do
Talianska (ešte ako anglikán) stretol so svojím katolíckym priateľom Nicholasom
Wisemanom, neskorším arcibiskupom Westminsteru. Práve Wiseman nasmeroval
Newmana smerom k svätému Filipovi. Neskôr Newman sám vyznáva o svätom
Filipovi toto: „Viac než iných milujem starca so sladkým výzorom, viac ho
obdivujem. Poznám ho podľa jeho bielej hlavy, pohotového úsmevu, jeho bystrých
plných očí, slov, ktoré zapaľujú, len čo vyjdu z jeho perí, okrem chvíľ,
keď je uchvátený do extázy...“
