piatok 15. decembra 2017

Blahoslavený Antonio Grassi (15. decembra)

15. decembra, sviatok blahoslaveného Antonia Grassiho, C.O.

V jednej z najstarších Kongregácií Oratória v talianskom Fermo, ktorá bola založená v regióne Marky v roku 1586, žil blahoslavený Antonio Grassi, v poradí oslávenia tretí z filipínskych blahorečených, pozdvihnutý na oltár pápežom Levom XIII. vo Svätom roku 1900.

Narodil sa 13. novembra 1592, a už ako dieťa viedol jednoduchý a prísny život, poznačený úprimnou nábožnosťou, vychovávaný otcami Oratória v svojho mesta. Vstúpil do kongregácie 11. októbra 1609 a 17. decembra 1617 bol vysvätený za kňaza; bol zvolený za Prepošta a ním zostal nepretržite od roku 1635 až do svojej smrti. Svoju službu vykonával v katechetickom a duchovnom vyučovaní, v preukazovaní lásky chorým a väzňom, v starostlivosti o deti a mládež.

Aj v Ríme, kde v roku 1625 išiel ako pútnik pri príležitosti Jubilea, bolo možné spoznať vynikajúce príklady viery a zbožnosti, ktoré poznačili celý jeho život, živený modlitbou a mystickým rozletom. Každodennosť a chvíle mimoriadnych duchovných skúseností sa navzájom preplietajú v behu jeho dní, a ľudia, fascinovaní touto tajomnou a prorockou jednoduchosťou, bola priťahovaná k jeho radám, zvlášť v spovednici, kde "treba súcitiť, pomáhať a tešiť", ako hovorieval.

Bol to "anjel pokoja", dokázal zmierovať mnohých rivalov, a volali ho "otcom chudobných" kvôli hrdinskej láske, s korou všetko rozdával, dokonca i svoje oblečenie. Pestoval nežnú úctu k Panne Márii, čo vyjadroval aj mnohými pešími púťami do svätého domčeka v Lorete. V tejto svätyni 4. septembra  1621 bol zázračne ochránený pred bleskom, ktorý dokonca spálil jeho oblečenie. Najvyšší veľkňazi Klement X a Inocent XI. si veľmi vážili a slávne osobnosti, medzi ktorými oratorián kardinál Colloredo, ktorý zorganizoval jeho proces blahorečenia, v ňom videli autentický príklad života.

V ovzduší blížiaceho sa konca ustavične opakoval svojim duchovným synom: "aké krásne je zomrieť ako synovia svätého Filipa!" Duchovne podporovaný svojimi spolubratmi a arcibiskupom vo Fermi ktorý sa od neho ani nepohol počas celej jeho dlhej agónie, usnul v Pánovi 13. decembra 1671. Povesť svätosti, ktorej sa tešil počas života, sa hneď rozšírila v Taliansku i mimo neho, zvlášť v Nemecku a bola odmenená mnohými zázrakmi na jeho orodovanie. Jeho telo je uctievané vo Fermi, pod hlavným oltárom kostola Carmine.