piatok 15. decembra 2017

Blahoslavený Antonio Grassi (15. decembra)

15. decembra, sviatok blahoslaveného Antonia Grassiho, C.O.

V jednej z najstarších Kongregácií Oratória v talianskom Fermo, ktorá bola založená v regióne Marky v roku 1586, žil blahoslavený Antonio Grassi, v poradí oslávenia tretí z filipínskych blahorečených, pozdvihnutý na oltár pápežom Levom XIII. vo Svätom roku 1900.

Narodil sa 13. novembra 1592, a už ako dieťa viedol jednoduchý a prísny život, poznačený úprimnou nábožnosťou, vychovávaný otcami Oratória v svojho mesta. Vstúpil do kongregácie 11. októbra 1609 a 17. decembra 1617 bol vysvätený za kňaza; bol zvolený za Prepošta a ním zostal nepretržite od roku 1635 až do svojej smrti. Svoju službu vykonával v katechetickom a duchovnom vyučovaní, v preukazovaní lásky chorým a väzňom, v starostlivosti o deti a mládež.

Aj v Ríme, kde v roku 1625 išiel ako pútnik pri príležitosti Jubilea, bolo možné spoznať vynikajúce príklady viery a zbožnosti, ktoré poznačili celý jeho život, živený modlitbou a mystickým rozletom. Každodennosť a chvíle mimoriadnych duchovných skúseností sa navzájom preplietajú v behu jeho dní, a ľudia, fascinovaní touto tajomnou a prorockou jednoduchosťou, bola priťahovaná k jeho radám, zvlášť v spovednici, kde "treba súcitiť, pomáhať a tešiť", ako hovorieval.

Bol to "anjel pokoja", dokázal zmierovať mnohých rivalov, a volali ho "otcom chudobných" kvôli hrdinskej láske, s korou všetko rozdával, dokonca i svoje oblečenie. Pestoval nežnú úctu k Panne Márii, čo vyjadroval aj mnohými pešími púťami do svätého domčeka v Lorete. V tejto svätyni 4. septembra  1621 bol zázračne ochránený pred bleskom, ktorý dokonca spálil jeho oblečenie. Najvyšší veľkňazi Klement X a Inocent XI. si veľmi vážili a slávne osobnosti, medzi ktorými oratorián kardinál Colloredo, ktorý zorganizoval jeho proces blahorečenia, v ňom videli autentický príklad života.

V ovzduší blížiaceho sa konca ustavične opakoval svojim duchovným synom: "aké krásne je zomrieť ako synovia svätého Filipa!" Duchovne podporovaný svojimi spolubratmi a arcibiskupom vo Fermi ktorý sa od neho ani nepohol počas celej jeho dlhej agónie, usnul v Pánovi 13. decembra 1671. Povesť svätosti, ktorej sa tešil počas života, sa hneď rozšírila v Taliansku i mimo neho, zvlášť v Nemecku a bola odmenená mnohými zázrakmi na jeho orodovanie. Jeho telo je uctievané vo Fermi, pod hlavným oltárom kostola Carmine.



piatok 27. októbra 2017

Večer svätých pre deti

V utorok 31. októbra v predvečer sviatku Všetkých svätých oratoriáni svätého Filipa Nériho vo farnosti Svätej rodiny v Bratislave-Petržalke opäť pripravili „Večer svätých“ pre deti. V Pastoračnom centre sa zhromaždilo viac ako sto detí s rodičmi a animátormi. Čakala ich tam príťažlivá scéna nebeskej brány a troch stromov, ktoré symbolicky zobrazovali hlavné témy katolíckych právd o pekle, očistci a nebi. S prípravou nám pomohol i divadelný režisér Marek Mokoš. Deti i animátori prišli v oblečení, ktoré pripomínalo rozličných svätých, o ktorých už doma pri príprave oblečenia deti rozprávali s rodičmi. 

Celý podvečer sa niesol v príjemnej a radostnej atmosfére, ktorá však mala ďaleko od karnevalového večierku. Viac sa dozviete a nájdete fotografie, videoalbum i reportáže na našej webstránke Farnosti Svätej rodiny. 







pondelok 9. októbra 2017

9. október - bl. John Henry Newman

otec Juraj Vittek


Deň 9. október je pre mňa výnimočný. Ponúka nám spomienku na troch rozličných svätých, ktorí majú nejaký súvis so svätým Filipom Nérim. Dnes je spomienka sv. Jána Leonardiho, blízkeho priateľa sv. Filipa, ktorý bol veľkou kňazskou postavou katolíckej reformy Cirkvi po tridentskom koncile. Pápeži mu zverovali na sklonku života delikátne úlohy robiť poriadok v rehoľných komunitách, kde panoval vážny morálny neporiadok. Boli to vtedy najmä benediktínske kláštory. 

Zároveň liturgický kalendár dnes spomína aj na postavu veľkého patróna Paríža, sv. Dionýza (saint Denis), mučeníka, ktorého dlho mylne vo Francúzsku stotožňovali s Dionýzom Areopagitom.  Francúzski oratoriáni, ktorých podľa inšpirácie sv. Filipa Nériho založil vo Francúzsku veľký teológ kardinál De Bérulle v ovzduší francúzskej spirituality sulpiciánov a dal im silnú črtu diecézneho kňazstva, si zvolili Dionýza za svojho patróna a ich prvé stretnutie sa začalo púťou k tomuto svätcovi. 9. októbra 2010 som aj ja práve v tento deň v Ríme napísal žiadosť o založenie Oratória svätého Filipa Nériho na Slovensku. 

Bolo to v deň historicky prvej liturgickej spomienky vtedy čerstvo blahorečeného Johna Henryho Newmana. Bolo to večer po tom, čo som slávil pre rímskych veriacich v kostole Chiesa Nuova v Ríme svätú omšu ku cti nového blahoslaveného nad hrobom svätého Filipa Nériho. Umocnením tohto spoločenstva boli relikvie nového blahoslaveného prinesené priamo z beatifikácie, ktoré daroval nášmu rodiacemu sa Oratóriu na Slovensko vtedajší generálny zástupca Konfederácie Oratórií, otec Edoardo A. Cerrato, C.O. Dnes ich uchovávame v našom kostole Svätej rodiny v bratislavskej Petržalke. V čase zakladania Oratória na Slovensku som bol duchovným správcom Slovenskej katolíckej misie v Ríme. Za môjho pôsobenia sa stretnutia slovenského spoločenstva v Ríme preniesli do kostola san Girolamo della Carità, v ktorom vyše tridsať rokov pôsobil svätý Filip Neri. Hneď oproti tomuto kostolu, na tej istej ulici Via Monserrato, pri námestí Piazza Farnese sa nachádza Anglické kolégium (English College) pre formáciu kňazov Anglicka a Walesu, v ktorom sa Newman počas svojej prvej cesty do Talianska (ešte ako anglikán) stretol so svojím katolíckym priateľom Nicholasom Wisemanom, neskorším arcibiskupom Westminsteru. Práve Wiseman nasmeroval Newmana smerom k svätému Filipovi. Neskôr Newman sám vyznáva o svätom Filipovi toto: „Viac než iných milujem starca so sladkým výzorom, viac ho obdivujem. Poznám ho podľa jeho bielej hlavy, pohotového úsmevu, jeho bystrých plných očí, slov, ktoré zapaľujú, len čo vyjdu z jeho perí, okrem chvíľ, keď je uchvátený do extázy...“ 

nedeľa 17. septembra 2017

Spiritualita dona Titusa Zemana vo svetle "teológie svätých"


Vo vydavateľstve Dobrá kniha, v spolupráci s Rímskokatolíckou cyrilometodskou bohosloveckou fakultou UK v Bratislave, vychádza publikácia s názvom Neodpočívaj, pomáhaj. Novinka prináša fakty zo života budúceho slovenského blahoslaveného Titusa Zemana a pohľady na jeho osobnosť. Publikáciu zostavil Peter Slepčan.

Emília Hrabovec vo svojom príspevku približuje obrovské dielo, ktoré vykonali kňazi, čo sa dostali za hranice vďaka Titusovi, predovšetkým v Slovenskom ústave svätých Cyrila a Metoda. Juraj Vittek sa zamýšľa nad mučeníctvom a svätosťou z teologického hľadiska ako nad darom. Rastislav Hamráček sumarizuje poklad, ktorý vďaka Titusovmu nasadeniu za kňazské povolania Cirkev získala. Róbert Letz dokumentuje neuveriteľne krutý súdny proces s Titusom Zemanom. Jozef Slivoň umožňuje vytvoriť si predstavu, čo všetko sa musí udiať, kým Cirkev vyhlási niekoho za blahoslaveného. Peter Slepčan predstavuje osobu Titusa Zemana v súvislostiach, najmä tých vajnorských, a upozorňuje na styčné body jeho života  a svedectva s ďalším kandidátom na blahorečenie – biskupom Michalom Buzalkom.



nedeľa 29. januára 2017

Svätý Tomáš Akvinský - liek pre rozum

“Svätec je liekom, pretože je protijedom. Práve preto je svätec často mučeníkom; je mylne pokladaný za jed, pretože je protijedom. Obyčajne objavujeme, že navracia svetu zdravie tým, že preháňa to, čo svet zanedbáva, čo rozhodne nebýva v každom veku to isté. Každá generácia však hľadá inštinktívne svojho svätca. A on nie je tým, čo ľudia chcú, ale skôr tým, čo ľudia potrebujú” (G. K. Chesterton, Tomáš Akvinský). Dvadsiate storočie sa na výzvu pápežov upína k tomistickej rozumovej teológii, pretože zanedbalo rozum. Keď hovoríme o aktuálnosti svätého Tomáša, hovoríme v prvom rade o súčasnej potrebe vrátiť sa k zdravému rozumu. “Bolo priam životnou silou tomistickej náuky, že rozumu možno dôverovať. A bolo priam životnou silou luteránskeho učenia, že rozum je úplne nespoľahlivý” (ibid.). “Sektári sedemnásteho a osemnásteho storočia boli v jadre spiatočníkmi a udržovali spiatočnícku legendu, že scholastik bol spiatočníkom” (ibid.).
Svedectvá na procese svätorečenia svätého Filipa Nériho dokazujú, že každý deň čítal Teologickú sumu svätého Tomáša Akvinského. V našom Oratóriu sme si na sviatok svätého Tomáša Akvinského, 28. januára, uctili jeho relikvie.

utorok 24. januára 2017

Svätý František Saleský, "boží džentlmen"

Jeho otec o tom nechcel najprv ani počuť, ale po prvom návale rozhorčenia sa postupne predsa len utíšil a dal Františkovi svoj súhlas. František bol vtedy už 24-ročný a mohol si zvoliť kňazské povolanie i bez otcovho súhlasu, ale to bolo proti jeho charakteru. Nechcel nič dosiahnuť nasilu a proti vôli druhého, lež vo vzájomnom porozumení. Ako gentlemansky sa správal v zápase o kňazstvo, svedčí jeho zdvorilé odmietnutie ponúkanej nevesty. Otec mu totiž vybral peknú a bohatú nevestu a zariadil všetko tak, aby sa mladí priamo stretli. Po stretnutí povedal František otcovi: "Otecko, videl som tú slečnu, ale zasluhuje si lepšieho muža, ako som ja."

František nevnímal kalvínov ako nepriateľov, ale ako bratov heretikov, rebelujúcich proti pravde, ale stále milovaných bratov. Ich hnev odzbrojoval svojou láskavosťou a nesmiernou trpezlivosťou v dialógu. V tejto jeho misionárskej práci zohrali dôležitú úlohu aj Quarantore, ktoré organizoval za mnohej účasti veriacich. Najmä v hlavnom meste chablaiského kraja, Thonon. Tu v roku 1598 založil Oratórium svätého Filipa Nériho. Ešte za chablaiskej misie vymenoval pápež Klement VII. roku 1599 úspešného apoštola za pomocného biskupa, až napokon roku 1602 František Saleský celkom prevzal vedenie ženevského biskupstva. Ako prípravu absolvoval cestu do Ríma, kde sa osobne stretol krátko po smrti svätého Filipa Nériho s jeho žiakmi, Cézarom Baroniom, neskorším kardinálom, Antoniom Galloniom a mnohými ďalšími oratoriánmi. S blahoslaveným oratoriánom Giovenalom Ancinom, ktorý bol zároveň v tom čase tiež vymenovaný za biskupa, vytvoril dlhoročné priateľstvo.

Svätého Františka Saleského nazývajú zdvorilým, láskavým a optimistickým svätcom. Niektorí odsudzovali veľkú ohľaduplnosť, ktorú prejavoval voči bludárom a hriešnikom. Veľký kazateľ Bossuet mu vyčítal, že "podkladá vankúše pod lakte hriešnikov". No sv. František sa nedal pomýliť. Podľa vzoru Pána Ježiša nestrpel bludy a hriechy, ale bol veľmi láskavý voči bludárom a hriešnikom. A ukázalo sa, že je to nielen najsprávnejšia, ale aj najúspešnejšia metóda v službe Bohu a dušiam. Jednou z veľkých osobností, ktoré svätý František inšpiroval, bol aj bl. kardinál Newman, ktorý v 19. storočí založil Oratórium svätého Filipa Nériho v Anglicku. Jeho kardinálske motto Cor ad cor loquitur sa inšpiruje priamo zo spisov svätého Františka. Newman predkladal takúto kultivovanú, vľúdnu a podmanivú svätosť ako ideál pre svojich kňazov. Medzi svätcami s džentlmenskýcm charakterom spomína práve svätého Františka Saleského. Všimnime si niektoré Newmanove charakteristiky džentlmena, v ktorých vidíme i osobnosť svätého Františka Saleského: „Preto je takmer definíciou gentlemana, že je to človek, ktorý nikdy nespôsobuje bolesť. Starostlivo sa vyhýba všetkému, čo by mohlo spôsobiť náraz či otras v mysli tých, s ktorými má do činenia: každému stretu názorov, každému zraneniu citov, každej odmeranosti, podozrievavosti, skľúčenosti či zatrpknutosti. V diskusii nikdy nie podlý ani malicherný... Je príliš rozumný, než aby sa ho dotkla urážka, príliš zaneprázdnený, než aby si pamätal krivdy, a príliš povznesený, než aby v srdci prechovával nenávisť. Ak aj vstúpi do nejakého sporu, disciplinovanosť rozumu ho uchráni pred nemotornou nezdvorilosťou.“ (Idea univerzity, VIII)