sobota 26. mája 2012

Sviatok svätého Filipa Neriho 2012

Sviatok svätého Filipa Neriho, 26. mája 2012, Senec

26. mája 2012 sme slávili po prvý krát v našom seneckom Oratóriu slávnostnú sv. omšu ku cti nášho patróna svätého Filipa Neriho vo farskom kostole sv. Mikuláša v Senci. Deväť dní pred sviatkom sa každý deň pred večernou sv. omšou konala novéna k svätému Filipovi spojená s novénou k Duchu Svätému. V kostole na ľavom bočnom oltári boli po celý čas vystavené relikvie svätého Filipa (ex precordiis), ako i socha Svätého od talianskej sochárky Clarice Vasini z 18. storočia.

Oslava svätého Filipa predchádzala deň Turíc, ktorý sme oslávili v nedeľu 27. mája. Bolo to práve na vigíliu Turíc roku 1544, keď sv. Filip Neri dostal v katakombách svätého Sebastiána v Ríme dar zväčšenia srdca. Oslavy svätého Filipa sme preto umocnili celonočnou adoráciou v očakávaní Zoslania Ducha Svätého na turíčnu nedeľu. Adorácia sa začala po večernej sv. omši v sobotu a skončila sa o 6:45 pred rannou sv. omšou v nedeľu. Od 22:00 do polnoci sme mali adoráciu animovanú spevmi z Taizé, spoločnými modlitbami, Božím Slovom a meditáciou o pamätnej udalosti zväčšenia srdca. 


Spomienkový videoalbum:

štvrtok 17. mája 2012

Novéna k svätému Filipovi Nerimu


Novéna k svätému Filipovi Nerimu
Komunita Oratória svätého Filipa Neriho v Senci, máj 2012

V životoch svätých vidíme, ako Boh jednotlivé tajomstvá našej viery špeciálnym spôsobom komunikuje dušiam. V živote sv. Filipa Neriho môžeme hovoriť o milosti Turíc 1544. Až na konci života svätý Filip odhalil niečo z neobyčajnej mystickej skúsenosti, ktorú zažil ešte ako tridsaťročný a ktorá ho poznačila na celý život. Modlil sa „k Duchu Svätému o dar ducha“. Počas pamätnej noci pocítil pohnutie, ktoré mu potom trvalo stále. O tom, o aké „pohnutie“ išlo, podávajú správu mnohí očití svedkovia: O. Antonio Gallonio napríklad dosvedčuje: „Počul som od o. Filipa v tejto jeho poslednej chorobe, ktorá ho spojila s Kristom, že búšenie srdca, ktoré pociťoval a ktoré nazýval „jeho chorobou“, znášal päťdesiat rokov. Bola to vášeň srdca, ktorá mu dávala jasať v živom Bohu, takže mohol povedať s prorokom: „Moje srdce i moje telo vznášajú sa k Bohu živému“. Táto vášeň srdca ho tak unášala k Bohu, že z nej viackrát kričal: „Som zranený láskou.“ Mimoriadne vyliatie Ducha Svätého – ktoré mu rozšírilo srdce do tej miery, ako dosvedčí aj pitva, že sa mu oddelili niektoré rebrá od hrudnej kosti, aby srdce malo viac miesta, a rozpálilo ho takou láskou, že Filip bol donútený často kričať v extáze: „Už nevládzem, môj Bože, nevládzem.“ – tradícia kladie na základe nepatrných dôverných informácii samotného Filipa krátko pred Turíce roku 1544 do Katakomb svätého Sebastiána, jediných vtedy prístupných, kde sa Filip často utiahol k modlitbe a trávil tam niekedy aj celú noc. Tento rok spájame novénu k Duchu Svätému s novénou k svätému Filipovi Nerimu, nakoľko jeho sviatok budeme v našom oratoriánskom spoločenstve sláviť deň pred Turícami. Spojme sa v modlitbe pred vzácnou relikviou srdca svätého Filipa. Nech nám svätý Filip vyprosí dar Ducha, ktorý rozpálil jeho srdce.

1. deň novény: Modlitba