Zobrazujú sa príspevky s označením Svätí a blahoslavení oratoriáni. Zobraziť všetky príspevky
Zobrazujú sa príspevky s označením Svätí a blahoslavení oratoriáni. Zobraziť všetky príspevky
sobota 5. októbra 2019
piatok 15. decembra 2017
Blahoslavený Antonio Grassi (13. decembra)
13. decembra, sviatok blahoslaveného Antonia Grassiho, C.O.
V jednej z najstarších Kongregácií Oratória v talianskom Fermo, ktorá bola založená v regióne Marky v roku 1586, žil blahoslavený Antonio Grassi, v poradí oslávenia tretí z filipínskych blahorečených, pozdvihnutý na oltár pápežom Levom XIII. vo Svätom roku 1900.
Narodil sa 13. novembra 1592, a už ako dieťa viedol jednoduchý a prísny život, poznačený úprimnou nábožnosťou, vychovávaný otcami Oratória v svojho mesta. Vstúpil do kongregácie 11. októbra 1609 a 17. decembra 1617 bol vysvätený za kňaza; bol zvolený za Prepošta a ním zostal nepretržite od roku 1635 až do svojej smrti. Svoju službu vykonával v katechetickom a duchovnom vyučovaní, v preukazovaní lásky chorým a väzňom, v starostlivosti o deti a mládež.
Aj v Ríme, kde v roku 1625 išiel ako pútnik pri príležitosti Jubilea, bolo možné spoznať vynikajúce príklady viery a zbožnosti, ktoré poznačili celý jeho život, živený modlitbou a mystickým rozletom. Každodennosť a chvíle mimoriadnych duchovných skúseností sa navzájom preplietajú v behu jeho dní, a ľudia, fascinovaní touto tajomnou a prorockou jednoduchosťou, bola priťahovaná k jeho radám, zvlášť v spovednici, kde "treba súcitiť, pomáhať a tešiť", ako hovorieval.
V jednej z najstarších Kongregácií Oratória v talianskom Fermo, ktorá bola založená v regióne Marky v roku 1586, žil blahoslavený Antonio Grassi, v poradí oslávenia tretí z filipínskych blahorečených, pozdvihnutý na oltár pápežom Levom XIII. vo Svätom roku 1900.
Narodil sa 13. novembra 1592, a už ako dieťa viedol jednoduchý a prísny život, poznačený úprimnou nábožnosťou, vychovávaný otcami Oratória v svojho mesta. Vstúpil do kongregácie 11. októbra 1609 a 17. decembra 1617 bol vysvätený za kňaza; bol zvolený za Prepošta a ním zostal nepretržite od roku 1635 až do svojej smrti. Svoju službu vykonával v katechetickom a duchovnom vyučovaní, v preukazovaní lásky chorým a väzňom, v starostlivosti o deti a mládež.
Aj v Ríme, kde v roku 1625 išiel ako pútnik pri príležitosti Jubilea, bolo možné spoznať vynikajúce príklady viery a zbožnosti, ktoré poznačili celý jeho život, živený modlitbou a mystickým rozletom. Každodennosť a chvíle mimoriadnych duchovných skúseností sa navzájom preplietajú v behu jeho dní, a ľudia, fascinovaní touto tajomnou a prorockou jednoduchosťou, bola priťahovaná k jeho radám, zvlášť v spovednici, kde "treba súcitiť, pomáhať a tešiť", ako hovorieval.
Bol to "anjel pokoja", dokázal zmierovať mnohých rivalov, a volali ho "otcom chudobných" kvôli hrdinskej láske, s korou všetko rozdával, dokonca i svoje oblečenie. Pestoval nežnú úctu k Panne Márii, čo vyjadroval aj mnohými pešími púťami do svätého domčeka v Lorete. V tejto svätyni 4. septembra 1621 bol zázračne ochránený pred bleskom, ktorý dokonca spálil jeho oblečenie. Najvyšší veľkňazi Klement X a Inocent XI. si veľmi vážili a slávne osobnosti, medzi ktorými oratorián kardinál Colloredo, ktorý zorganizoval jeho proces blahorečenia, v ňom videli autentický príklad života.
V ovzduší blížiaceho sa konca ustavične opakoval svojim duchovným synom: "aké krásne je zomrieť ako synovia svätého Filipa!" Duchovne podporovaný svojimi spolubratmi a arcibiskupom vo Fermi ktorý sa od neho ani nepohol počas celej jeho dlhej agónie, usnul v Pánovi 13. decembra 1671. Povesť svätosti, ktorej sa tešil počas života, sa hneď rozšírila v Taliansku i mimo neho, zvlášť v Nemecku a bola odmenená mnohými zázrakmi na jeho orodovanie. Jeho telo je uctievané vo Fermi, pod hlavným oltárom kostola Carmine. Rímske maryrológium stanovilo jeho sviatok na 13. decembra, kým Kongregácie Oratória ho slávia 15. decembra.
V ovzduší blížiaceho sa konca ustavične opakoval svojim duchovným synom: "aké krásne je zomrieť ako synovia svätého Filipa!" Duchovne podporovaný svojimi spolubratmi a arcibiskupom vo Fermi ktorý sa od neho ani nepohol počas celej jeho dlhej agónie, usnul v Pánovi 13. decembra 1671. Povesť svätosti, ktorej sa tešil počas života, sa hneď rozšírila v Taliansku i mimo neho, zvlášť v Nemecku a bola odmenená mnohými zázrakmi na jeho orodovanie. Jeho telo je uctievané vo Fermi, pod hlavným oltárom kostola Carmine. Rímske maryrológium stanovilo jeho sviatok na 13. decembra, kým Kongregácie Oratória ho slávia 15. decembra.
pondelok 9. októbra 2017
9. október - bl. John Henry Newman
otec Juraj Vittek
Zároveň liturgický kalendár dnes spomína aj na postavu
veľkého patróna Paríža, sv. Dionýza (saint Denis), mučeníka, ktorého dlho mylne
vo Francúzsku stotožňovali s Dionýzom Areopagitom. Francúzski oratoriáni,
ktorých podľa inšpirácie sv. Filipa Nériho založil vo Francúzsku veľký teológ
kardinál De Bérulle v ovzduší francúzskej spirituality sulpiciánov
a dal im silnú črtu diecézneho kňazstva, si zvolili Dionýza za svojho
patróna a ich prvé stretnutie sa začalo púťou k tomuto svätcovi. 9. októbra 2010 som aj ja práve v tento deň v Ríme napísal žiadosť
o založenie Oratória svätého Filipa Nériho na Slovensku.
Bolo to
v deň historicky prvej liturgickej spomienky vtedy čerstvo blahorečeného
Johna Henryho Newmana. Bolo to večer po tom, čo som slávil pre rímskych
veriacich v kostole Chiesa Nuova v
Ríme svätú omšu ku cti nového blahoslaveného nad hrobom svätého Filipa Nériho. Umocnením
tohto spoločenstva boli relikvie nového blahoslaveného prinesené priamo z
beatifikácie, ktoré daroval nášmu rodiacemu sa Oratóriu na Slovensko vtedajší
generálny zástupca Konfederácie Oratórií, otec Edoardo A. Cerrato, C.O. Dnes
ich uchovávame v našom kostole Svätej rodiny v bratislavskej
Petržalke. V čase zakladania Oratória na Slovensku som bol duchovným správcom Slovenskej katolíckej misie v Ríme.
Za môjho pôsobenia sa stretnutia slovenského spoločenstva v Ríme preniesli do
kostola san Girolamo della Carità, v ktorom vyše tridsať rokov pôsobil
svätý Filip Neri. Hneď oproti tomuto kostolu, na tej istej ulici Via Monserrato, pri námestí Piazza
Farnese sa nachádza Anglické kolégium (English College) pre formáciu kňazov
Anglicka a Walesu, v ktorom sa Newman počas svojej prvej cesty do
Talianska (ešte ako anglikán) stretol so svojím katolíckym priateľom Nicholasom
Wisemanom, neskorším arcibiskupom Westminsteru. Práve Wiseman nasmeroval
Newmana smerom k svätému Filipovi. Neskôr Newman sám vyznáva o svätom
Filipovi toto: „Viac než iných milujem starca so sladkým výzorom, viac ho
obdivujem. Poznám ho podľa jeho bielej hlavy, pohotového úsmevu, jeho bystrých
plných očí, slov, ktoré zapaľujú, len čo vyjdu z jeho perí, okrem chvíľ,
keď je uchvátený do extázy...“
utorok 24. januára 2017
Svätý František Saleský, "boží džentlmen"
Jeho otec o tom nechcel najprv ani počuť, ale po prvom návale rozhorčenia sa postupne predsa len utíšil a dal Františkovi svoj súhlas. František bol vtedy už 24-ročný a mohol si zvoliť kňazské povolanie i bez otcovho súhlasu, ale to bolo proti jeho charakteru. Nechcel nič dosiahnuť nasilu a proti vôli druhého, lež vo vzájomnom porozumení. Ako gentlemansky sa správal v zápase o kňazstvo, svedčí jeho zdvorilé odmietnutie ponúkanej nevesty. Otec mu totiž vybral peknú a bohatú nevestu a zariadil všetko tak, aby sa mladí priamo stretli. Po stretnutí povedal František otcovi: "Otecko, videl som tú slečnu, ale zasluhuje si lepšieho muža, ako som ja."
František nevnímal kalvínov ako nepriateľov, ale ako bratov heretikov, rebelujúcich proti pravde, ale stále milovaných bratov. Ich hnev odzbrojoval svojou láskavosťou a nesmiernou trpezlivosťou v dialógu. V tejto jeho misionárskej práci zohrali dôležitú úlohu aj Quarantore, ktoré organizoval za mnohej účasti veriacich. Najmä v hlavnom meste chablaiského kraja, Thonon. Tu v roku 1598 založil Oratórium svätého Filipa Nériho. Ešte za chablaiskej misie vymenoval pápež Klement VII. roku 1599 úspešného apoštola za pomocného biskupa, až napokon roku 1602 František Saleský celkom prevzal vedenie ženevského biskupstva. Ako prípravu absolvoval cestu do Ríma, kde sa osobne stretol krátko po smrti svätého Filipa Nériho s jeho žiakmi, Cézarom Baroniom, neskorším kardinálom, Antoniom Galloniom a mnohými ďalšími oratoriánmi. S blahoslaveným oratoriánom Giovenalom Ancinom, ktorý bol zároveň v tom čase tiež vymenovaný za biskupa, vytvoril dlhoročné priateľstvo.
Svätého Františka Saleského nazývajú zdvorilým, láskavým a optimistickým svätcom. Niektorí odsudzovali veľkú ohľaduplnosť, ktorú prejavoval voči bludárom a hriešnikom. Veľký kazateľ Bossuet mu vyčítal, že "podkladá vankúše pod lakte hriešnikov". No sv. František sa nedal pomýliť. Podľa vzoru Pána Ježiša nestrpel bludy a hriechy, ale bol veľmi láskavý voči bludárom a hriešnikom. A ukázalo sa, že je to nielen najsprávnejšia, ale aj najúspešnejšia metóda v službe Bohu a dušiam. Jednou z veľkých osobností, ktoré svätý František inšpiroval, bol aj bl. kardinál Newman, ktorý v 19. storočí založil Oratórium svätého Filipa Nériho v Anglicku. Jeho kardinálske motto Cor ad cor loquitur sa inšpiruje priamo zo spisov svätého Františka. Newman predkladal takúto kultivovanú, vľúdnu a podmanivú svätosť ako ideál pre svojich kňazov. Medzi svätcami s džentlmenskýcm charakterom spomína práve svätého Františka Saleského. Všimnime si niektoré Newmanove charakteristiky džentlmena, v ktorých vidíme i osobnosť svätého Františka Saleského: „Preto je takmer definíciou gentlemana, že je to človek, ktorý nikdy nespôsobuje bolesť. Starostlivo sa vyhýba všetkému, čo by mohlo spôsobiť náraz či otras v mysli tých, s ktorými má do činenia: každému stretu názorov, každému zraneniu citov, každej odmeranosti, podozrievavosti, skľúčenosti či zatrpknutosti. V diskusii nikdy nie podlý ani malicherný... Je príliš rozumný, než aby sa ho dotkla urážka, príliš zaneprázdnený, než aby si pamätal krivdy, a príliš povznesený, než aby v srdci prechovával nenávisť. Ak aj vstúpi do nejakého sporu, disciplinovanosť rozumu ho uchráni pred nemotornou nezdvorilosťou.“ (Idea univerzity, VIII)
štvrtok 11. februára 2016
V slovenčine vyšla kniha bl. J.H.Newmana IDEA UNIVERZITY
Kolégium Antona Neuwirtha vydalo knihu zakladateľa Oratória svätého Filipa Neriho v Birminghame, bl. Johna H. Newmana IDEA UNIVERZITY. Úvodnú esej o živote a diele J. H. Newmana napísal otec Juraj Vittek. John Henry Newman, najprv slávny anglikánsky kazateľ na Oxforde, neskôr katolícky kňaz, založil Oratórium svätého Filipa Neriho v Birminghame, v roku 2010 bol blahorečený pápežom Benediktom XVI. Umocnením nášho spoločenstva s Newmanom sú relikvie nového blahoslaveného prinesené priamo z beatifikácie, ktoré daroval nášmu rodiacemu sa Oratóriu na Slovensko vtedajší generálny zástupca Konfederácie Oratórií, otec Edoardo A. Cerrato, C.O. Dnes ich uchovávame v našom kostole Svätej rodiny v bratislavskej Petržalke. Newmana oslovili írski biskupi ohľadom projektu založenia novej katolíckej univerzity, ktorej sa mal stať rektorom. To znamenalo vzdialiť sa na dlhý čas od svojej Kongregácie Oratória. Newman to napokon prijal a v tomto období vzniká aj jeho klasické dielo Idea univerzity.
Pri príležitosti slovenského vydania Newmanovej Idey univerzity Kolégium A. Neuwirtha zorganizovalo Konferenciu v priestoroch Kolégia v Ivánke pri Dunaji, 11. novembra 201|5. Záznam z príspevku o. Juraja Vitteka na tejto Konferencii:
Knihu si môžete kúpiť napríklad aj v eshope Kolégia.
utorok 26. januára 2016
O. Juraj pri hrobe svätého Františka Saleského v Annecy
Krátko pred sviatkom svätého Františka Saleského (24. januára) som navštívil hrob svätého Františka v bazilike Navštívenia v Annecy (Savojsko, Francúzsko) a prosil som za naše Oratórium v Bratislave, za našu Farnosť svätej Rodiny v Petržalke, za naše katolícke médiá na Slovensku, zvlášť za TV Lux a naše mediálne projekty a za všetkých ľudí blízkych Oratóriu.
Svätý František Saleský sa narodil 21. augusta 1567 v Thorens. Zomrel v Lyone 28. decembra 1622, v roku kanonizácie svätého Filipa Neriho, ktorého poznal prostredníctvom životopisu Antonia Gallonia. Tento životopis mu poslal jeho priateľ, bl. biskup Giovanni Giovenale Ancina, jeden z prvých učeníkov svätého Filipa Neriho. V meste Thonon založil miestnu Kongregáciu Oratória, ktorej sa stal prvým prepoštom a ktorú bl. pápež Pavol VI. nazval "perlou Savojska". Počas jeho cesty do Ríma v rokoch 1598-99 spoznal prvých učeníkov svätého Filipa Neriho. V roku 1661 bol blahorečený, v roku 1665 kanonizovaný a v roku 1887 vyhlásený za Učiteľa Cirkvi.
utorok 13. januára 2015
Svätý oratoriánsky misionár Sri Lanky - Jozef Vaz
![]() |
| sv. José Vaz |
V dekréte, ktorým 24. októbra 2010 bola v Ríme formálne ustanovená naša formačná Komunita Oratória svätého Filipa Neriho, vtedajší generálny prokurátor Konfederácie Oratórií otec Edoardo A. Cerrato, C.O., okrem iného napísal: "Bohu, Najsvätejšej Panne a nášmu otcovi svätému Filipovi Nerimu zverujem novú Komunitu v deň, kedy Cirkev slávi "Svetový deň misií" a prosím "Pána žatvy", aby požehnával túto cestu na orodovanie svätej Terézie od Dieťaťa Ježiša, patrónky misií - na spomienku ktorej Jeho Excelencia, bratislavský arcibiskup, dal svoje povolenie, a na orodovanie blahoslaveného Jozefa Vaz-a, z Oratória v Goa, "najväčšieho misionára Ázie z Ázie" (Ján Pavol II.), ktorého tristoročnicu som ohlásil dnes pre celú oratoriánsku rodinu. Misionár Ázie pre Áziu, misionár kontinentu, na ktorom sa narodil, blahoslavený Jozef Vaz, má čo povedať obrovskému ázijskému kontinentu, ale rovnako má čo povedať aj nám, ktorí žijeme na európskom kontintente. Ten dnes zvlášť potrebuje "novú evanjelizáciu"". Práve blahoslaveného Jozefa Vaz-a dnes pápež František kanonizuje v hlavnom meste Colombo počas svojej návštevy na Srí Lanke. Dnešná liturgia Slova ponúka tento text: "A pretože sám prešiel skúškou utrpenia, môže pomáhať tým, ktorí sú skúšaní." A Ježiš hovorí v Evanjeliu: "Poďme inde, do susedných dedín, aby som aj tam kázal, veď na to som prišiel." Život oddnes oficiálne svätého Jozefa Vaz-a je najlepšou ilustráciou týchto slov. Kanonizácia Jozefa Vaz-a v tomto roku je umocnením slávenia päťstoročnice narodenia svätého Filipa Neriho. Svätý Filip túžil ísť na misie do Indie, ale múdry mních z kláštora v Tre Fontane v Ríme mu odporučil: "Tvoje Indie sú v Ríme." Prostredníctvom blahoslaveného Jozefa Vaz-a sa však táto misia sv. Filipa Neriho predsa len uskutočnila prostredníctvom jedného z jeho nasledovníkov, a to mimoriadnym spôsobom. V roku zasväteného života nám Cirkev ponúka ďalšiu výnimočnú postavu, preniknutú hrdinským misionárskym duchom, plným nádeje.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)








