Blahoslavený Antonio Grassi (13. decembra)

13. decembra, sviatok blahoslaveného Antonia Grassiho, C.O.

V jednej z najstarších Kongregácií Oratória v talianskom Fermo, ktorá bola založená v regióne Marky v roku 1586, žil blahoslavený Antonio Grassi, v poradí oslávenia tretí z filipínskych blahorečených, pozdvihnutý na oltár pápežom Levom XIII. vo Svätom roku 1900.

Narodil sa 13. novembra 1592, a už ako dieťa viedol jednoduchý a prísny život, poznačený úprimnou nábožnosťou, vychovávaný otcami Oratória v svojho mesta. Vstúpil do kongregácie 11. októbra 1609 a 17. decembra 1617 bol vysvätený za kňaza; bol zvolený za Prepošta a ním zostal nepretržite od roku 1635 až do svojej smrti. Svoju službu vykonával v katechetickom a duchovnom vyučovaní, v preukazovaní lásky chorým a väzňom, v starostlivosti o deti a mládež.

Aj v Ríme, kde v roku 1625 išiel ako pútnik pri príležitosti Jubilea, bolo možné spoznať vynikajúce príklady viery a zbožnosti, ktoré poznačili celý jeho život, živený modlitbou a mystickým rozletom. Každodennosť a chvíle mimoriadnych duchovných skúseností sa navzájom preplietajú v behu jeho dní, a ľudia, fascinovaní touto tajomnou a prorockou jednoduchosťou, bola priťahovaná k jeho radám, zvlášť v spovednici, kde "treba súcitiť, pomáhať a tešiť", ako hovorieval.

Bol to "anjel pokoja", dokázal zmierovať mnohých rivalov, a volali ho "otcom chudobných" kvôli hrdinskej láske, s korou všetko rozdával, dokonca i svoje oblečenie. Pestoval nežnú úctu k Panne Márii, čo vyjadroval aj mnohými pešími púťami do svätého domčeka v Lorete. V tejto svätyni 4. septembra  1621 bol zázračne ochránený pred bleskom, ktorý dokonca spálil jeho oblečenie. Najvyšší veľkňazi Klement X a Inocent XI. si veľmi vážili a slávne osobnosti, medzi ktorými oratorián kardinál Colloredo, ktorý zorganizoval jeho proces blahorečenia, v ňom videli autentický príklad života.

V ovzduší blížiaceho sa konca ustavične opakoval svojim duchovným synom: "aké krásne je zomrieť ako synovia svätého Filipa!" Duchovne podporovaný svojimi spolubratmi a arcibiskupom vo Fermi ktorý sa od neho ani nepohol počas celej jeho dlhej agónie, usnul v Pánovi 13. decembra 1671. Povesť svätosti, ktorej sa tešil počas života, sa hneď rozšírila v Taliansku i mimo neho, zvlášť v Nemecku a bola odmenená mnohými zázrakmi na jeho orodovanie. Jeho telo je uctievané vo Fermi, pod hlavným oltárom kostola Carmine. Rímske maryrológium stanovilo jeho sviatok na 13. decembra, kým Kongregácie Oratória ho slávia 15. decembra.

Quarantore december 2017

Viac info: http://svatarodina.fara.sk/.

Večer svätých pre deti

V utorok 31. októbra v predvečer sviatku Všetkých svätých oratoriáni svätého Filipa Nériho vo farnosti Svätej rodiny v Bratislave-Petržalke opäť pripravili „Večer svätých“ pre deti. V Pastoračnom centre sa zhromaždilo viac ako sto detí s rodičmi a animátormi. Čakala ich tam príťažlivá scéna nebeskej brány a troch stromov, ktoré symbolicky zobrazovali hlavné témy katolíckych právd o pekle, očistci a nebi. S prípravou nám pomohol i divadelný režisér Marek Mokoš. Deti i animátori prišli v oblečení, ktoré pripomínalo rozličných svätých, o ktorých už doma pri príprave oblečenia deti rozprávali s rodičmi. 

Celý podvečer sa niesol v príjemnej a radostnej atmosfére, ktorá však mala ďaleko od karnevalového večierku. Viac sa dozviete a nájdete fotografie, videoalbum i reportáže na našej webstránke Farnosti Svätej rodiny. 

9. október - bl. John Henry Newman

otec Juraj Vittek

Deň 9. október je pre mňa výnimočný. Ponúka nám spomienku na troch rozličných svätých, ktorí majú nejaký súvis so svätým Filipom Nérim. Dnes je spomienka sv. Jána Leonardiho, blízkeho priateľa sv. Filipa, ktorý bol veľkou kňazskou postavou katolíckej reformy Cirkvi po tridentskom koncile. Pápeži mu zverovali na sklonku života delikátne úlohy robiť poriadok v rehoľných komunitách, kde panoval vážny morálny neporiadok. Boli to vtedy najmä benediktínske kláštory. 

Zároveň liturgický kalendár dnes spomína aj na postavu veľkého patróna Paríža, sv. Dionýza (saint Denis), mučeníka, ktorého dlho mylne vo Francúzsku stotožňovali s Dionýzom Areopagitom.  Francúzski oratoriáni, ktorých podľa inšpirácie sv. Filipa Nériho založil vo Francúzsku veľký teológ kardinál De Bérulle v ovzduší francúzskej spirituality sulpiciánov a dal im silnú črtu diecézneho kňazstva, si zvolili Dionýza za svojho patróna a ich prvé stretnutie sa začalo púťou k tomuto svätcovi. 9. októbra 2010 som aj ja práve v tento deň v Ríme napísal žiadosť o založenie Oratória svätého Filipa Nériho na Slovensku. 

Bolo to v deň historicky prvej liturgickej spomienky vtedy čerstvo blahorečeného Johna Henryho Newmana. Bolo to večer po tom, čo som slávil pre rímskych veriacich v kostole Chiesa Nuova v Ríme svätú omšu ku cti nového blahoslaveného nad hrobom svätého Filipa Nériho. Umocnením tohto spoločenstva boli relikvie nového blahoslaveného prinesené priamo z beatifikácie, ktoré daroval nášmu rodiacemu sa Oratóriu na Slovensko vtedajší generálny zástupca Konfederácie Oratórií, otec Edoardo A. Cerrato, C.O. Dnes ich uchovávame v našom kostole Svätej rodiny v bratislavskej Petržalke. V čase zakladania Oratória na Slovensku som bol duchovným správcom Slovenskej katolíckej misie v Ríme. Za môjho pôsobenia sa stretnutia slovenského spoločenstva v Ríme preniesli do kostola san Girolamo della Carità, v ktorom vyše tridsať rokov pôsobil svätý Filip Neri. Hneď oproti tomuto kostolu, na tej istej ulici Via Monserrato, pri námestí Piazza Farnese sa nachádza Anglické kolégium (English College) pre formáciu kňazov Anglicka a Walesu, v ktorom sa Newman počas svojej prvej cesty do Talianska (ešte ako anglikán) stretol so svojím katolíckym priateľom Nicholasom Wisemanom, neskorším arcibiskupom Westminsteru. Práve Wiseman nasmeroval Newmana smerom k svätému Filipovi. Neskôr Newman sám vyznáva o svätom Filipovi toto: „Viac než iných milujem starca so sladkým výzorom, viac ho obdivujem. Poznám ho podľa jeho bielej hlavy, pohotového úsmevu, jeho bystrých plných očí, slov, ktoré zapaľujú, len čo vyjdu z jeho perí, okrem chvíľ, keď je uchvátený do extázy...“