štvrtok 27. augusta 2015

Krížová cesta Oratória na Pochode za život

Kristus nás oživuje v prostredí kultúry smrti

V rámci programu sprevádzajúceho nadchádzajúci Pochod za život, ktorý sa uskutoční 20. septembra 2015 v Bratislave, sa opäť predstaví scénická Krížová cesta za život: v piatok 18. septembra 2015 na Hlavnom námestí v Bratislave o 20.00h. Symbolisticky dramatizovaná krížová cesta je projekt, ktorý vznikol v atmosfére oratoriánskej kreativity v spolupráci s režisérom Marekom Mokošom. Kombinácia modlitby, špekulatívneho zamyslenia a symbolu sa ukázala ako mimoriadne účinný a moderný formát schopný "hovoriť k srdcu" (bl. J.H.Newman). Vďaka talentovaným mladým ľuďom, nadšeniu, obetavosti, sa zrodilo toto dielo v seneckej farnosti a uskutočnilo sa po prvýkrát na Veľký Piatok 2014 v seneckom mestskom Amfiteátri.

Zo zamyslení počas Krížovej cesty:

...my však ohlasujeme ukrižovaného Krista, pre Židov pohoršenie, pre pohanov bláznovstvo, ale pre povolaných, tak Židov ako Grékov, Krista - Božiu moc a Božiu múdrosť. (1 Kor 1,23-24) Preto ak chceme byť učeníkmi, ktorí sa v Duchu a v pravde (por. Jn 4, 23) klaňajú živému Bohu, nemôže byť ani v našom ohlasovaní vyprázdnený Kristov kríž (por. 1 Kor 1,17). Kríž, ktorý sa vznáša nad nami, sa prispôsobuje dobe a ľudskej zlobe, jeho podstata však zostáva...


Korupcia, klientelizmus, ideológie, ktoré manipulujú davy, morálny rozpad ľudskej lásky a neviazaná sexualita, opustenosť, ignorovanie slabých, chorých, starých, postihnutých, zbavovanie sa počatého človeka, ohováranie, osočovanie, absencia výchovy, otroctvá drog, alkoholu, nahoty, skryté či otvorené útoky na kresťanov, predstaviteľov Cirkvi, rozpad manželstiev i rodín… Je treba ešte ďalej vypočítavať, ako môže vyzerať kríž dnešného človeka? Ježišova krížová cesta je aj dnes “svetlom, ktoré svieti vo tmách”, “jeho rany nás uzdravujú”. Kristus nás oživuje v prostredí kultúry smrti. 

Bl. Ján Pavol II. v encyklike Evanjelium života napísal: “Na Veľký piatok hneď popoludní "nastala tma po celej zemi (...). Slnko sa zatmelo, chrámová opona sa roztrhla napoly" (Lk 23,44-45). Je to obraz veľkého kozmického otrasu a nadľudského zápasu medzi silami dobra a zla, medzi životom a smrťou. I my sa dnes nachádzame v samom centre dramatického boja medzi "kultúrou smrti" a "kultúrou života". Ale jas kríža tma nezacloní - naopak, na jej pozadí žiari kríž ešte silnejšie a jasnejšie, javí sa ako centrum, zmysel a cieľ celých dejín a každého ľudského života.”

Chceme sprevádzať Ježiša na krížovej ceste, aby sme mu otvorili naše rany, aby sme sa nechali usvedčiť, aby sme sa nechali uzdraviť. Dnešná krížová cesta sa bude konať tu v mestskom amfiteátri, uprostred nášho mesta. V rímskom amfiteátri, ktoré nesie názov Colosseum, sa v týchto chvíľach uskutočňuje krížová cesta so Svätým Otcom. Chceme sa spojiť s Cirkvou na celom svete. Amfitátre boli a sú miestami verejnej zábavy, rozptýlenia, stretania ľudí. Často odzkradľovali neresti svojej doby, morálnu zvrátenosť, surovosť, násilie, rozpad ľudskosti. A aj dnešné umenie v našich divadlách, kinách, potrebuje uzdravenie.



Dnešné dramatické symbolistické stvárnenie zastavení krížovej cesty je umením, ktoré však nemá za úlohu pobaviť, rozptýliť. Dnešná krížová cesta sa chce stať javiskom dejín. Prorok Nahum hovorí mestu: “Hľa, som proti tebe, hovorí Pán zástupov, vyhrniem ti vlečky na tvár, ukážem národom tvoju nahotu a kráľovstvám tvoju hanbu. Vrhnem na teba špinu, potupím ťa a divadlom ťa spravím.” (Nah 3, 6). Ide o divadlo odhaľujúce tvár zraneného ľudstva. Svätý Pavol, hlásateľ Kristovho kríža, konštatuje: “stali sme sa divadlom pre svet, anjelov i ľudí” (1Kor 4, 9). Vstúpme do tejto arény Ježišovho zápasu za spásu sveta nie ako nezainteresovaní diváci, ale ako účastníci tejto drámy. Svätý Lukáš pri opise Kristovho umučenia konštatuje: “A celé zástupy tých, čo sa zišli na toto divadlo a videli, čo sa deje, bili sa do pŕs a vracali sa domov.” (Lk 23, 48).

Texty: o. Juraj Vittek
Réžia: Marek Mokoš



Krížová cesta - "Kristus nás oživuje v prostredí kultúry smrti“ from JuVi on Vimeo.

Fotografie (Peter Sedala, Eva Takáčová, Peter Kupkovič, st.):
Picasa