Svätý Filip Neri a svätý Kamil z Lellis
Dnes je 400 rokov od smrti svätého Kamila. Nasledovať Krista a zmeniť svoje zmýšľanie podriadiac ho Bohu – to je výzva Božieho Slova. Obrátenie je ustavičná úloha kladená pred kresťana. Pod obrátením obyčajne myslíme to tzv. prvé obrátenie – teda viera v Krista a prijatie ho za svojho Spasiteľa – teda obrátenie vlastné krstu. „Kristova výzva na obrátenie neprestáva zaznievať v živote kresťanov. Toto druhé obrátenie je nepretržitou úlohou celej Cirkvi.” (KKC, 1428) Sv. Filip Neri to vyjadril slovami: “Svätosť spočíva celá v rozmedzí troch prstov, teda v umŕtvovaní úsudku, teda v spochybnení samého seba, samolásky a vlastného úsudku.” “Umŕtvovať úsudok” neznamená samozrejme pohŕdať ľudským rozumom, ale zdôrazňuje nevyhnutnosť mať určitý odstup od pyšného naviazania sa na svoje vlastné úsudky, odstup od svojvôle, ktorá pochádza z pyšného sebavedomia.
Je zaujímavé
sledovať vzťah svätého Filipa Neriho so svätým Kamilom z Lellis.
Ich konflikt
je jednou z najkrajších stránok teológie svätých. Svätý Filip bol
duchovným otcom svätého Kamila. Tento tvrdohlavý mladík z Abruzza bol skutočnou
výzvou pre nadprirodzené výchovné schopnosti svätého Filipa, ktorý mal už asi
šesťdesiat rokov, keď k nemu prišiel Kamil. “Ako rád by som ti dal ruku na
hlavu, Kamil. Ale si tak vysoko, tak vysoko… Skús sa trochu znížiť, ak môžeš… Pomôž
mojej malosti…” S touto citlivou iróniou vyjadroval majster duší
nevyhnutnosť vychovávať Kamila v umŕtvovaní úsudku. Kamil sa nedokázal smiať.
Avšak zostal verný svojmu duchovnému otcovi. “Bol som veľkým hriešnikom a
potreboval som veľkého svätého.” Tak vyjadril svoju potrebu duchovného vedenia
svätého Filipa pre svoj duchovný rast. A Filip neraz pristupoval nie veľmi nežne
k svätému Kamilovi, vedomý si všetkých nebezpečenstiev, ktorým bol vystavený
jeho ťažký charakter, ktorý sa len ťažko podriaďoval. No nebola to práve táto
škola svätca, ktorá vychovávala iného svätca a urobila ho schopným stať sa
nástrojom prozreteľnostnej Božej lásky?
Kritickým
bodom medzi nimi bola otázka založenia bratstva, ktoré ktosi nazval “vrtošivým
bratstvom”. Sestry Kamiliánky mi to pripomenuli, keď som ich určitý čas
(v roku 2008-2009) duchovne sprevádzal v ich generálnom dome v Ríme a keď som im hovoril o
svätom Filipovi Nerim (ich zakladateľkou bola bl. Maria Domenica Brun
Barbantini, ale inšpirovala sa svätým Kamilom). Názor svätého Filipa na zakladanie novej rehole bol totiž iný
ako názor inšpirovaný svätému Kamilovi. Zdá sa, že im nebolo dané rozumieť si.
Koľko takých príkladov nájdeme v dejinách podobného nepochopenia medzi svätými!
Teológia svätých ich však vidí vždy v dokonalom dopĺňaní sa, nikdy v
protirečení. To, čo zjednocuje svätých, je láska, ktorá v nich pôsobí. Napriek
zdanlivým protirečeniam a rozporom. Išlo o to, že svätý Kamil sa naučil v škole svätého
Filipa jednoduchej službe chorým, ktorá bola základnou službou, ktorú
vykonávali tí, čo chodili do Oratória. Bolo to najmä v nemocnici svätého
Jakuba. Svätý Kamil chcel neskôr založiť rehoľu, ktorá sa mala starať o
chorých. Svätý Filip učil svojho duchovného syna umŕtvovať svoj úsudok a
podriadiť ho Božiemu úsudku a poslušnosti. A to ho naučil dokonale. Tu však
stojíme pred projektom, ktorý prekonával úlohu svätého Filipa v Kamilovom
živote. Ako neskôr dobre pochopil svätý Kamil, išlo o dielo Ukrižovaného. A to
presahoval aj samotného Kamila, nielen Filipa. Bolo to Božie dielo, Bohom
inšpirované. Svätý Filip nebol prorokom tohto diela. Filip odporučil Kamilovi iného
kňaza z Oratória, aby ho naďalej duchovne sprevádzal. Ale tento obdivuhodný Filipov postoj
potvrdzuje, že on sám bol vždy pripravený umŕtviť svoj úsudok vo veciach, ktoré
ho presahovali a ktoré nechápal, a ktoré nebol povolaný riešiť.
Odmietol
naďalej duchovne viesť Kamila, a to bol krásny dôkaz jeho čnosti pokory, ku
ktorej vychovával aj svojho duchovného syna Kamila. Svätí nie sú nejakými
supermanmi, ktorí všetko vedia. Je tu Boh a jeho zvrchovaná múdrosť, ktorá
všetko vedie. A táto Múdrosť presahuje schopnosti jednotlivých osôb, hoci by
boli dokonca sväté. Preto nemôžme nikdy absolutizovať jediného svätého. Svätých
treba vždy interpretovať v doplnení s inými svätými. Žiaden svätec nestačí sám
o sebe. Božia múdrosť, vtelená v Ježišovi Kristovi, sa nevyčerpá v jednom
svätom. A svätý Filip ukázal svoju pokoru pred touto zvrchovanou Božou
múdrosťou aj vtedy, keď objal svojho duchovného syna Kamila, požehnal jeho
dielo a povedal mu: “Syn môj, úspech tohto diela sa mi zdá byť zázračný,
pretože nie je dielom ľudských prostriedkov a ľudskej múdrosti.” Naučme sa od
svätých tomuto postoju najväčšieho obrátenia, tejto učenlivosti, tomuto
umŕtveniu úsudku, ktoré nás robí schopnými stať sa skutočnými nástrojmi Božej
Prozreteľnosti.
