13. decembra, sviatok blahoslaveného Antonia Grassiho, C.O.
V jednej z najstarších Kongregácií Oratória v talianskom Fermo, ktorá bola založená v regióne Marky v roku 1586, žil blahoslavený Antonio Grassi, v poradí oslávenia tretí z filipínskych blahorečených, pozdvihnutý na oltár pápežom Levom XIII. vo Svätom roku 1900.
Narodil sa 13. novembra 1592, a už ako dieťa viedol jednoduchý a prísny život, poznačený úprimnou nábožnosťou, vychovávaný otcami Oratória v svojho mesta. Vstúpil do kongregácie 11. októbra 1609 a 17. decembra 1617 bol vysvätený za kňaza; bol zvolený za Prepošta a ním zostal nepretržite od roku 1635 až do svojej smrti. Svoju službu vykonával v katechetickom a duchovnom vyučovaní, v preukazovaní lásky chorým a väzňom, v starostlivosti o deti a mládež.
Aj v Ríme, kde v roku 1625 išiel ako pútnik pri príležitosti Jubilea, bolo možné spoznať vynikajúce príklady viery a zbožnosti, ktoré poznačili celý jeho život, živený modlitbou a mystickým rozletom. Každodennosť a chvíle mimoriadnych duchovných skúseností sa navzájom preplietajú v behu jeho dní, a ľudia, fascinovaní touto tajomnou a prorockou jednoduchosťou, bola priťahovaná k jeho radám, zvlášť v spovednici, kde "treba súcitiť, pomáhať a tešiť", ako hovorieval.
Bol to "anjel pokoja", dokázal zmierovať mnohých rivalov, a volali ho "otcom chudobných" kvôli hrdinskej láske, s korou všetko rozdával, dokonca i svoje oblečenie. Pestoval nežnú úctu k Panne Márii, čo vyjadroval aj mnohými pešími púťami do svätého domčeka v Lorete. V tejto svätyni 4. septembra 1621 bol zázračne ochránený pred bleskom, ktorý dokonca spálil jeho oblečenie. Najvyšší veľkňazi Klement X a Inocent XI. si veľmi vážili a slávne osobnosti, medzi ktorými oratorián kardinál Colloredo, ktorý zorganizoval jeho proces blahorečenia, v ňom videli autentický príklad života.
V ovzduší blížiaceho sa konca ustavične opakoval svojim duchovným synom: "aké krásne je zomrieť ako synovia svätého Filipa!" Duchovne podporovaný svojimi spolubratmi a arcibiskupom vo Fermi ktorý sa od neho ani nepohol počas celej jeho dlhej agónie, usnul v Pánovi 13. decembra 1671. Povesť svätosti, ktorej sa tešil počas života, sa hneď rozšírila v Taliansku i mimo neho, zvlášť v Nemecku a bola odmenená mnohými zázrakmi na jeho orodovanie. Jeho telo je uctievané vo Fermi, pod hlavným oltárom kostola Carmine. Rímske maryrológium stanovilo jeho sviatok na 13. decembra, kým Kongregácie Oratória ho slávia 15. decembra.
